História

Dejiny Poproča úzko súvisia s dejinami jasovského premonštrátskeho kanonického prepošstva a tvoria jeho súčasť. Vznik obce mnohí rehoľní dejepisci spomínajú v súvislosti so zánikom osady Elchuan. Premonštrátsky kanonik, popročský farár- dekan Václav Kohauth Klobauszky, ktorý pôsobil v obci v rokoch 1848- 1865, lokalizoval túto osadu do údolia potoka Olchwan (Olšava) za polia zvané Verceľ a Chotár. Ležala severovýchodne od centrálnych územných majetkov jasovskej premonštrátskej prepozitúry. Obyvatelia tejto osady sa v tzv. znovuzakladajúcej listine prepošstva z roku 1255 vydanej Belom IV. na Turňanskom hrade uvádzajú ako "populi sepedicti monasteriii de Jazou, de ... Elchuan." Názov osady sa v dokladoch uvádza takto:

  • r. 1255 populi de Elchuan
  • r. 1255- 1393 Elchwan
  • r. 1494 Olchwan
  • r. 1808 Olsvány- Olsswany.

Z najstaršieho dokladu je zrejmé, že názov osady je slovanského pôvodu. Keďže sa jednalo o priestor bohatý na rudy, obyvatelia sa zaoberali predovšetkým práve dobývaním rudy. Po vyčerpaní ložísk sa začali sťahovať na miesto novších rudných žíl. Niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia osada zanikla. Ostali však orané polia a lúky. Osadníci sa postupne sťahovali pod horu Poprocs západne od potoka Ósvany (Olšvaň, Olšava) na pobrežné strany potoka Lancz kvôli kutaniu rúd. Vznik Poproča (po maďarsky Mindszent) súvisí s banskými privilégiami, ktoré získalo jasovské prepošstvo v roku 1290 od uhorského kráľa Ondreja III. Koncesná listina (úradné povolenie, ktorým sa získava oprávnenie vykonávať určitú činnosť) zaručila prepoštovi a konventu na celom území majetkov kláštora slobodné kutacie právo na dolovanie zlata, olova, cínu, železa, vyjmúc dolovanie striebra. Karol Róbert z rodu Anjou okyptil rudnú oblasť jasovského prepošstva v prospech Smolníka a Gelnice. Konventu sľúbil na výmenu iné majetky. Výmena za prepustenú rudnú oblasť sa za Karola Róberta z rodu Anjou neuskutočnila. Až jeho nástupca Ľudovít Veľký odškodnil jasovský konvent tým, že ju v roku 1358 daroval na neobmedzené využitie rudného bohatstva. Ľudovít Veľký odpustil prepošstvu aj povinnú urburu (urbura= kráľovský príjem, dar zo strieborných baní). Týmto opatrením boli položené základy neskoršej prosperity baníckeho podnikania v celej oblasti jasovského prepošstva bohatej najmä na železo. V polovici 14. storočia zomrelo asi 30% európskeho obyvateľstva na morovú epidémiu, ktorá zasiahla aj obyvateľov jasovskej prepozitúry, čím výrazne poklesol počet obyvateľov v danej oblasti.

Dedina Poproč sa musela vyvíjať dávno pred rokom 1358. Z toho roku sa však zachovala prvá písomná zmienka o nej v maďarskej verzii Mindszent (Medzenth), Nemci ju volali Aller Heiligen. Maďarský názov Mindszent, t.j. Všetkých svätých vznikol na základe tradovania podľa zasvätenia kaplnky či kostola Všetkým svätým. V starých listinách sa názov dediny uvádza takto:

  • r. 1383 Medzenth (listina o poľnej pochôdzke)
  • r. 1407 Mendzenth
  • r. 1427 Menthzenth
  • r. 1430- 1438 Mendzenth
  • r. 1481 Myndzenth
  • r. 1590 Podprocz aliter Myndzenth in com Abawyw
  • r. 1596 Mindzenth
  • r. 1773 Mind.Szent (maďarsky)
  • r. 1808 Podproč (slovensky), Jászo- Mindszent (maďarsky)
  • r. 1851 Podproch
  • r. 1868 Podproč
  • r. 1903 Poproč, maďarsky Jaszómindszent
  • r. 1906 Poproč, maďarsky Jaszómindszent

Pôvod názvu dediny nie je jednoznačný. Podľa filofóga Hiadora Sztripskzkého by názov mohol značiť Pod Proč (Proch allati), keby bol pri dedine vrch zvaný Proch. Podľa Machka a Miklosicka je názov odvodený od slovanského praprotr, po poľsky paproć, česky paprat, kapradí, v slovenčine papraď, papradie. Historici i jazykovedci sa skôr prikláňajú k druhej verzii. Na Slovensku existovali štyri miestne názvy Poproč- dve na Spiši, jedna v Gemeri a tá naša v Abovskej stolici. Všetky ležali v horách alebo pod horami. Priestory na osídlenie získavali osadníci klčovaním lesa. Dôkazom sú miestne názvy častí popročského chotára- Ortáše, Nižný a Vyšný Ortváň. Protiturecké vojny a náboženské nepokoje v polovici 16. storočia určite zasiahli aj Poproč, hoci sa nezachovali hodnoverné písomnosti. Z daňového súpisu z roku 1564 sa dozvedáme, že dedina mala len 6 zdanených dvorov. V 2. polovici 16.storočia bola obec pravdepodobne kolonizovaná slovenským obyvateľstvom. Z urbára jasovského prepošstva z roku 1596 je zreteľné, že dedina Minzenth (Poproč) v tomto období mala dohromady 58 hláv rodín. Z nich 22 hláv rodín držalo celé sésie, 25 hláv polovičné. Mimo týchto 47 poddaných sedliakov tam žilo aj 11 želiarov, ktorí mali vlastné domy. Pod pojmom sésia rozumieme poddanský urbársky majetok, pozemok, či usadlosť. Z 58 hláv rodín malo 25 slovansko-slovenský pôvod, 21 maďarský, 11 neistý a 1 nemecký pôvod. Obyvatelia dediny dolovali rudu, obrábali pôdu, boli pastiermi, uhliarmi a remeselníkmi. Vynikali vo výrobe rešiet. Koncom 16. storočia bol Poproč slovenskou dedinou.

Do vývoja obce zasiahli aj stavovské povstania. Podľa obecnej kroniky už v roku 1603 obsadili dedinu kuruci Juraja Séčiho. Tieto stavovské povstania, ale aj protiturecké vojny a náboženské trenice znamenali pre Jasov veľký pokles hospodárskeho významu. Po obsadení Jágra (Egeru) Turkami v roku 1596 bolo sídlo jágerského biskupstva dočasne preložené do Košíc a odtiaľto do Jasova. Jágerský biskup Benedikt Kisdy vydal 20. februára 1657 v Jasove zakladajúcu listinu jezuitskej univerzity v Košiciach. Prostredníctvom jezuitského školstva sa Kisdy usiloval šíriť katolícku vieru v protestantskom prostredí východného Slovenska. Písomné dokumenty dokladajú existenciu školy v Poproči už v roku 1646, keď tu bol učiteľom - školským majstrom Andrej Lindvay. Tesne po vypuknutí posledného stavovského povstania vedeného Františkom Rákoczim II. (1703- 1711) postihla obec Mindzenth veľká epidémia moru. Po nej žilo v roku 1715 v dedine iba 8 poddanských rodín a v roku 1720 je evidovaných 13 domácností. Po ústupe epidémie a skončení Rákocziho povstania bola dedina dosídlená slovenským obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania. V Lexikone osád z roku 1773 sa uvádza Poproč ako slovenská dedina. Za vlády Márie Terézie v roku 1766 bol v obci prestavaný pôvodný neskorogotický kostol zasvätený Všetkým svätým zo začiatku 16. storočia do barokovo-klasicisstického štýlu. V roku 1744 za jasovského prepošstva Ondreja Saubera (dvorného radcu) bol v popročskom kostole inštalovaný prvý organ. S rozvojom Poproča v 1. polovici 19. storočia vzrástol aj počet jeho obyvateľov. Pri ich sčítaní v roku 1828 tu v 153 domoch žilo 1147 ľudí. Naďalej to boli popri roľníkoch najmä baníci.
Nedostatok úrodnej pôdy a slabé pracovné príležitosti začiatkom 20. storočia prinútili desiatky Popročanov odísť hľadať prácu za more. Odrazilo sa to opäť na počte obyvateľov obce. Kým v roku 1900 tu žilo 1494 ľudí, do roku 1910 sa ich počet znížil na 1263.

{mospagebreak}
V roku 1914 v čase vypuknutia 1. svetovej vojny mala obec okolo 1500 obyvateľov. Popročania bojovali ako maďarskí vojaci v rakúsko- uhorskej armáde. Z vojny sa nevrátilo 25 obyvateľov obce. Obyvatelia sa naďalej zaoberali prácou v bani, poľnohospodárstvom a prácou v lese. Do roku 1939 obec Poproč patrila do okresu Moldava nad Bodvou. Medzivojnové obdobie bolo v Poproči poznamenané pomerne veľkou nezamestnanosťou, čo prinútilo Popročanov k vysťahovalectvu. Do Kanady a USA odchádzali niektorí obyvatelia na sezónne práce, iní natrvalo. História uvádza, že v medzivojnovom období bol vážnym problémom aj alkoholizmus. Podľa údajov Notárskeho úradu v Jasove z 25. februára 1935 bolo v obvode, do ktorého patril aj Poproč 109 nezamestnaných priemyselných robotníkov, 150 nezamestnaných stálych poľnohospodárskych robotníkov a 20 nezamestnaných sezónnych poľnohospodárskych robotníkov. V roku 1924 okresný úrad v Moldave nad Bodvou daroval Východoslovenskému múzeu v Košiciach 85 strieborných mincí, ktoré sa našli v katastri obce Poproč. Mince boli razené za vlády Leopolda I. (1657- 1705). V roku 1932 sa plánovala modernizácia bane Rúfus.
6. októbra 1938 v Žiline bola vyhlásená autonómia Slovenska. Mníchovské udalosti a Viedenská arbitráž (2.november 1938, Hitler a Mussolini rozhodli, že rozsiahle oblasti južného Slovenska, vrátane Košíc a časť Podkarpatskej Rusi, pripadnú Maďarsku) zasiahli aj do pomerov v obci. Na základe Viedenskej arbitráže bola obec Poproč vyčlenená z okresu Moldava nad Bodvou a zaradená do okresu Gelnica. Obec stratila prístupové komunikácie a prístup k železnici v Jasove. 14. marca 1939 vznikla Slovenská republika a zároveň so súhlasom mnohých obyvateľov obce bol Poproč výmenou za Čeklís (dnes Bernolákovo) pripojený k maďarskému štátu. Z 1628 obyvateľov Poproča sa až 904 hlásilo k maďarskej národnosti, 708 k slovenskej a 6 k nemeckej. Obdobie rokov 1939-1945 je poznamenané spoločenskou, kultúrnou a ekonomickou stagnáciou obce. V tomto čase nebola v obci postavená žiadna verejná budova. 21. januára 1945 bola uskutočnená vojenská operácia, ktorá oslobodzovala obce v okolí - od Rudníka po začiatok obce Rúfus a ďalej pokračovala smerom k Jasovu. 8. mája 1945 sa skončila 2. svetová vojna i pre občanov Poproča. V roku 1946 sa začali práce na elektrifikácii obce a 16. februára 1947 bola v obci zapojená elektrická sieť. Zároveň bol daný do užívania miestny rozhlas. Do roku 1948 sa obec rozrástla o 150 nových domov. V tom istom roku sa začala aj svojpomocná výstavba športového ihriska. Aj po roku 1948 prevažná časť mužov pracuje v baníctve na úsekoch baní Rúfus a Fortuna, kde sa ťažila železná ruda, a v Rudných baniach Poproč zameraných na ťažbu antimónu. Ďalší pracovali v poľnohospodárstve, v lesníctve a v stavebnom priemysle.


V 50. rokoch 20. storočia začalo obdobie prudkého rozvoja obce Poproč. Zvýšila sa starostlivosť o zdravie, bola zriadená zdravotná ambulancia železnorudných baní v Poproči. V roku 1957 sa začalo s výstavbou betónového mosta pri kostole, ktorý spájal východnú a západnú časť obce. 1. januára 1957 začala výstavba novej budovy MNV. V júni 1960 sa z dôvodu nedostatku pitnej vody začalo s výstavbou obecného vodovodu v dĺžke 11 km. Jeho výstavba bola dokončená v marci 1962. V roku 1960 došlo k novému územno-správnemu členeniu Československa, v dôsledku čoho 1. júla pripadla obec Poproč do Košického okresu. Podľa sčítania ľudu mala obec v uvedenom roku 2496 obyvateľov. V 50. rokoch získali prví občania obce stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie a v obci boli prví inžinieri, lekári, učitelia, absolventi stredných priemyselných škôl, prvé zdravotné sestry a odborníci pre ďalšie profesie. V roku 1963 sa začalo s výstavbou prenosnej televíznej veže na Lastovičom vrchu. Do prevádzky bola uvedená 6. januára 1964. V tom čase pokračoval aj útlm baníctva. V roku 1965 zanikol závod Rudné bane zameraný na ťažbu a spracovanie antimónovej rudy. V roku 1964 sa začala generálna oprava budovy pošty. 29. augusta 1964 bol pred budovou vtedajšieho MNV odhalený pomník padlým v 2. svetovej vojne. 30. júna 1966 došlo k zastaveniu ťažby rúd na bani Fortuna. V roku 1966 sa začalo s výstavbou kúpaliska v Olšave pod Borovičnou hôrkou v časti Vincova lúka. 8. mája 1966 bola otvorená samoobslužná predajňa potravín. V roku 1969 bola zriadená predajňa Jednoty ĽSD a cukráreň. V roku 1970 sa začala výstavba nového kina a v obci vznikli nové prevádzky Intra, Oceľové konštrukcie a Pridružená výroba TJ Slovan Poproč. V júli 1971 bolo otvorené miestne kúpalisko a začalo sa s výstavbou detských bazénov. 17. augusta 1972 bolo slávnostne uvedené do prevádzky nové kino. Taktiež bola postavená nová požiarna zbrojnica.


V roku 1972 bola zriadená chatová oblasť. V tom istom roku sa začalo aj s výstavbou šatní a tribúny na futbalovom ihrisku. 19. januára 1975 pri oslavách 30. výročia oslobodenia obce bola odhalená pamätná tabuľa. Roky 1970- 1980 boli poznačené výrazným záujmom o individuálnu výstavbu. V roku 1978 bola obec zaradená medzi strediskové obce s veľkou perspektívou bytovej výstavby a občianskej vybavenosti. V tomto období žilo v obci 2760 obyvateľov. 29. decembra 1978 bola skolaudovaná neukončená časť budovy hotela a tiež telocvičňa školy. V individuálnej výstavbe 36 z rozostavaných rodinných domov bolo na konci roka skolaudovaných 23. V rekreačnej oblasti Borovičná Hôrka bolo postavených 6 chatiek. V roku 1978 začal Rudný prieskum s budovaním overovacích štôlní antimónovej rudy v oblasti bývalých Rudníckych kúpeľov. V roku 1980 bola ukončená výstavba školskej jedálne pri ZŠ. V roku 1981 sa začala výstavba Domu smútku. Dokončila sa výstavba areálu na futbalovom ihrisku, boli dokončené tenisové kurty a hádzanárska plocha na dvore školy. V súvislosti s prechodom Slovenska na trhové hospodárstvo začína aj podnikateľská činnosť v obci. V obci naďalej pokračuje individuálna výstavba rodinných domov. Prejavuje sa nedostatok pracovných príležitostí, a preto je väčšia migrácia obyvateľov obce za prácou do zahraničia. Obec sa usiluje dokončiť výstavbu materskej školy. Pri miestnom cintoríne bolo postavené parkovisko. V roku 1993 boli v obci dané do užívania 3 nové autobusové zastávky a nový cintorín. 16. októbra 1994 bola slávnostne otvorená v kultúrnom dome expozícia pod názvom História a národopisné tradície obce Poproč. V roku 1995 sa ukončila výstavba Materskej školy. V roku 1997 sa začala stavba čističky odpadových vôd a kanalizácie v západnej časti obce. 1. decembra 1997 bol daný do užívania penzión Spása (Domov dôchodcov). V roku 1999 bola splynofikovaná celá zastavaná časť územia obce Poproč.

historia
historia
historia
historia
historia
historia
historia
historia
historia
historia
historia