Zaujímavosti

Matičná expozícia

Písal sa dátum 21. január 1993, keď sa znovuzrodila činnosť Miestneho odboru Matice slovenskej v Poproči. Je to dôsledok vzniku samostatnej Slovenskej republiky a oživenia celonárodnej inštitúcie Matice slovenskej v Martine. Zakladajúcimi členmi boli PaedDr. Helena Štovčíková (rodená Juhárová), Mgr. Juraj Šlosárik, PhDr. Božena Anna Štovčíková, Mgr. Jana Frankovičová (rod. Komorová), p. Gejza Benko, p. Katarína Katušáková (rod. Sopková), Mgr. Eduard Juhár, Mgr. Helena Sopková (rod. Benková) a Ing. Štefan Jaklovský.

Prvou veľkou akciou MO MS, a to nielen rozsahom, ale hlavne myšlienkou, bolo usporiadanie Matičného dňa 16.10.1994. Vyvrcholením tohto dňa bolo slávnostné otvorenie expozície „História a národopisné tradície obce Poproč“ – stála expozícia kultúrneho dedičstva našich predkov. So súhlasom Obecného úradu bola expozícia umiestnená v Dome kultúry (dnešnom Miestnom kultúrnom stredisku v Poproči). Cieľom expozície bolo,  je a bude zachovať kultúrne klenoty našich predkov, zachovať historické pramene ich spôsobu života, práce i duševných hodnôt, zachovať to, čo nám odovzdali pre nasledujúce generácie.
Stála expozícia je rozdelená do niekoľkých častí, v ktorých exponáty charakterizujú, čím sa pôvodné obyvateľstvo našej obce živilo a akými remeslami zaoberalo. Je tu kútik poľnohospodársky, banícky, hodinársky, drotársky,  kútik ukážok práce s drevom i výstava výšiviek. Tkáčstvo charakterizujú vystavené krosná, na ktorých naši predkovia tkali ľanové plátno i pokrovce, ktoré sú doteraz funkčné a po ktorých sa v múzeu prejdete.
V expozícii sa dozviete aj o historickom vývoji názvu našej obce POPROČ i o tom, na základe akých dokumentov má naša obec svoj erb.
Pri návšteve „minimúzea“ si môžete pozrieť aj exponáty pôvodných popročských krojov, či už sviatočného, svadobného, detského dievčenského i chlapčenského. Pôvodný kroj našich prababičiek vďaka ústnemu popisu „cetky Jánošovej“ (starej tety Hiľovskej) a dobových fotografií zhotovila šikovná krajčírka pani Margita Benková (rod. Šoltésová). Sú vystavené v 6 vitrínach. V 7. a 8. vitríne  sa nachádzajú krásne banícke rovnošaty.
Otvoreniu expozície predchádzala náročná práca mnohých občanov, preto je pýchou nás všetkých. Zháňali sa dostupné historické pramene, ktoré sa následne triedili a pripravovali sa výstavné exponáty. Vďaka nadšeniu obyvateľov obce sa projekt vytvorenia „minimúzea“ kultúrneho dedičstva zrealizoval a stal dostupným pre každého Popročana i návštevníka obce. Pri výbere exponátov vďačne pomáhala i Matica slovenská v Martine, konkrétne Dr. Ladislav Jasenák a Dr. Cyril Žuffa. Miestni občania bez akéhokoľvek zaváhania darovali neraz i vzácne veci, ktoré zdedili po svojich predkoch. Vďaka za pomoc patrí mnohým Popročanom: predovšetkým p. Rudolfovi Hužvárovi (Greščákovi), Jánovi Sopkovi (Pňačkovi), Gejzovi Benkovi (Griterovi), Márii Benkovej (rod. Juhárovej), Miroslavovi a Márii Sopkovcom, Helene Sopkovej (rod. Slovenkaiovej), Márii Sopkovej (rod. Idčanovej), Alene Sopkovej (rod. Čermákovej) i mnohým ďalším nemenovaným.
Pri vstupe do miestnosti je  KNIHA NÁVŠTEV, v ktorej podpisy a ďakovania sú dôkazom, koľko návštevníkov  z rôznych kútov Slovenska i  cudziny zavítalo do nášho múzea  a ako sa im u nás páčilo.

Mural Global 1. Poproč

Predovšetkým musíme vysvetliť, čo to slovné spojenie vlastne znamená. V roku 1987 začal realizovať nemecký umelec Klaus Klinger projekt s názvom Farebná horúčka. Za týmto projektom sa skrývala tímová práca umelcov z jednotlivých kontinentov pri maľovaní veľkoplošných „obrazov“ na fasády domov, prípadne na oporné múry. V rámci týchto mimoriadne úspešných projektov boli v rôznych mestách sveta vymaľované stovky plôch. S jedným takýmto „obrazom“ sa môžu dovolenkári na Costa Brava v Katalánsku stretnúť pri ceste na prehliadku Barcelony. V roku 1992 sa tento projekt zameral na kooperáciu umelcov krajín z Latinskej Ameriky a Európy, aby v roku 1998 prerástol do celosvetového projektu Mural - Global, čím sa naplnili odporúčania Agendy 21, prijaté v roku 1992 v Rio de Janeiro o podpore umelcov pri ochrane a zlepšovaní životného prostredia.
Mural - Global predstavuje naplnenie kultúrno - spoločenských cieľov v rámci mestských a dedinských komunít. Znamená skrášlenie životného prostredia, vytváranie optimistických nálad a tým aj zvyšovanie ekologického povedomia všetkých občanov. Kolektívne umelecké dielo vychádza z galérií a výstavných siení, aby oslovilo všetkých bez rozdielu. Významný posun smerom k občanovi znamenalo zapojenie sa aj mimovládnych organizácií do tohto projektu. Účastníci Svetového summitu v roku 2002 v Johannesburgu vysoko hodnotili výsledky Mural - Global, pretože ako jedny z mála aktivít prijatých v Rio de Janeiro, priniesli konkrétne výsledky.
Významnou aktivistkou v šírení projektu Mural - Global v Nemecku, ale aj v iných krajinách Európy, je nemecká výtvarníčka Gisela Paul. V roku 1998 sa pani Paul zúčastnila umeleckého pobytu v Bardejove. Slovenskom aj Bardejovom bola nadšená. Tu vzniklo aj priateľstvo so slovenskou výtvarníčkou Helenou Lichou- Zábranskou. Tak sa stalo, že do dvoch projektov Mural - Global v Nemecku v rokoch 2002 (Dorsten) a 2003 (Frankfurt) bola aktívne zapojená aj výtvarníčka Lichá- Zábranská.Práve pani Lichá- Zábranská prišla s návrhom dať občanom Poproča lúč optimizmu prostredníctvom veľkoplošnej nástennej maľby. Tá mala skrášliť nie veľmi vzhľadnú bočnú stenu Kultúrneho domu v Poproči. Umeleckou vedúcou tohto projektu sa stala p. Helena Lichá- Zábranská a po organizačnej stránke všetko zabezpečoval jej manžel Ing. Ján Lichý, CSc. V medzinárodnom tíme výtvarníkov, ktorí maľbu tvorili dva týždne, boli nemecké výtvarníčky p. Gisela Paul a p. Karin Lamek- Schymetzko, slovenské výtvarníčky p. Helena Lichá. Zábranská, p. Ing. Jolana Palajová, p. Barbora Kožíková a domáce výtvarníčky sl. Jarmila Grandetti, Ing. Ľudmila Benková a jediným zástupcom mužského pokolenia v realizačnom tíme bol p. Helmut Bistika z neďalekého Medzeva.Maľba dostala historické označenie Mural - Global 1 /Poproč/. Jednotka v názve hovorí, žePoproč je prvým sídlom nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci východnej Európy (okrem Rumunska, kde sa takáto maľba už realizovala).

Banská expozícia

V roku 2005 si obec Poproč pripomenula krásne jubileum - 750. výročie prvej písomnej zmienky. Každoročné oslavy sa niesli v akomsi zvláštnom rozprávkovom duchu. Duchu minulosti. Vrátili sme sa do čias, keď platilo: „Ja som baník. Kto je viac?“ Ak ste si prečítali históriu našej obce, tak iste viete, že obec Poproč je obcou baníckou. Aby sa oživila spomienka na túto ťažkú prácu praotcov, mnohí podnikatelia podporili realizáciu rekonštrukcie parku pod kostolom. V ňom razom vyrástol nielen malý les či háj, ale vyrástla aj banská klopačka, ktorá je DRUHOU na Slovensku. Spolu s ňou bola sprístupnená maketa štôlne s vozíkom plným železnej rudy a banským nakladačom. Zelenú pásku slávnostne prestrihli dvaja najstarší žijúci baníci - Ján Komora a Ján Graban. Nechýbala ani banícka hymna, či báseň s touto tematikou. Do budúcna by expozícia mala byť prvou zastávkou cyklisticko- turistického chodníka po banských štôlňach, vrátane banskej kamennej kaplnky. 
V roku 2012 pri príležitosti osláv Dňa obce bolo v zrekonštruovanom parku pod kostolom odhalené dielo sv. Barbory - patrónky všetkých baníkov.

Mozaika J. Jakobyho

Nádherné dielo (viď. obrázok pod textom) obdivovalo a stále množstvo návštevníkov Kultúrneho domu v Poproči. Krášli jeho vstupnú halu a má rozmery 150x450 cm. Ale len málokto si všimol z kamienkov vyskladané meno autora v pravom dolnom roku mozaiky. Preto aj v súčasnosti iba nie veľa ľudí vie, že farebne bohatú mozaiku vytvoril významný umelec Július Jakoby – vynikajúci maliar 20. storočia na Slovensku. Jeho diela zdobia expozície v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, Národnej galérii v Prahe, väčšina jeho obrazov je vo vlastníctve Východoslovenskej galérie v Košiciach a mnohé ďalšie sú ozdobou aj rôznych múzeí a galérií po celom Slovensku.

Začiatok šesťdesiatych rokov bol pre obec šťastným obdobím. Po otvorení novej budovy základnej školy začali Popročania stavať kultúrny dom. Investori a ľudia pracujúci na stavbe kultúrneho domu s nadšením prijali rýchlo zostavený námet a celkovú kompozíciu diela. Autor čerpal námet z prostredia, pre ktoré bolo dielo určené.Vychádzal z princípu spojenia vlastného maliarskeho postrehu s racionálne komponovaným podobenstvom a oslavy každodenného všedného dňa.